publikujem

Internetom kolujú rôzne poplašné správy. Okrem iného aj to, ako sa učitelia boja nastúpiť do škôl od 1.júna 2020. Dôvodom má byť, čuduj sa svete, že detičky nemusia mať v triedach rúška a mohli by sa od nich nakaziť. Argumentom má zas byť, že väčšina učiteľov u nás je vraj v dôchodkovom veku. To znamená, že títo ľudia sú viac ohrození. Analyzujem teda dve roviny tohto problému. Od začiatku opatrení muselo x ľudí fungovať v preplnených nemocničných čakárňach, v autobusoch v ambulanciách, v obchodoch a pod. Kto sa ich pýtal, či sa neboja ochorenia, kedy oni žiadali garanciu platu na 100% ak ostanú chorí? Choré a nemiestne sú takéto požiadavky niektorých učiteľov. Napriek tomu, že si ich vysoko vážim, lebo sú tí, ktorí zabezpečujú vzdelanie našich detí a mládeže a to je pre každý štát tá najväčšia devíza, treba si však uvedomiť určité mantinely. Školstvo je len predsa nevýrobná sféra, nejakým zásadným spôsobom neudržuje ekonomiku štátu, skôr do tejto sféry sa štátne peniaze vlievajú, vďaka čomu, majú učitelia vždy garantované platy na jeden školský rok. Inak tomu nie je ani v tejto situácii, keď naozaj, aj napriek tomu, že musia mnohí učiť z domu, to nie je jednoduché. Daj sa mi svete, že ich základ poklesol na nejakých 80%. Vždy je to však istý plat a dá sa z toho vyžiť. Mnoho ostatných pracujúcich také šťastie nemalo.

A teraz k téme pracujúci dôchodcovia

Na úvod len toľko, nechcem pojednávať právne hľadisko, skôr to obyčajné ľudské, ktoré už treba pomenovať. Je nemysliteľné, aby ľudia v dôchodkovom veku, ktorí ešte pracujú, stále poberali plat aj dôchodok zároveň. Dokedy bude tento status u nás pretrvávať??? Keď ľudia v produktívnom veku nemajú prácu!!! Častou príčinou je najmä fakt, že firmy či úrady majú zaklincovaných na určitých miestach hlavne dôchodcov a nemôžu s nimi pohnúť. Kedy sa na toto pozrú objektívnym okom zákonodarci aj celá spoločnosť??? Iste, pre zamestnávateľov je väčšinou takýto status pracujúceho výhodný. Ale ako potom chceme znižovať nezamestnanosť a dať ľuďom, ktorí sú naozaj závislí iba od pracovného príjmu, šancu na prežitie??? Nič proti nim, starobu si treba vážiť, lebo každý raz do nej vstúpime.  Ale prečo by nás mali limitovať, v tak zásadných veciach ako je práca, či kladenie si podmienok počas korony pri vyhradenom čase pre nich v obchodoch,  pretože oni ešte pracujú. Prosím, nech pracujú, ale potom nech sa oni prispôsobia dobe, v ktorej žijeme a nech si sami zvážia, na čo si ešte trúfajú alebo nie. Sú mnohé profesie, kde sú ich skúsenosti naozaj nutné, ale aj oblasti, kde už ich zotrvávanie je skôr hendikepom. Preto by sa táto spoločnosť mala jednoznačne zamerať na filozofiu výchovy nástupcov po takýchto ľuďoch, ktorí si zrejme tvrdošijne berú do hrobu svoje know-how. Umožniť im možno prácu iba dovtedy, kým si oni sami takýchto nástupcov nevychovajú. Nie sa potom celá krajina tvári v akom je kolapse, pretože v určitých sférach nemáme potrebné kádre. Ani ich mať nebudeme, keď fungujeme na tomto princípe. Tiež nie je práca ako práca. Niekde ešte sú a niekde už vôbec nie sú potrební. Ide len o pretrvávajúce nitky konexií, či dobrých vzťahov s nadriadenými.  Ak silou mocou chcú pracovať, nech sa potom zákon nastaví tak, aby mali možnosť poberať len jeden príjem. Ako potom funguje prerozdeľovanie dôchodkov z nášho štátneho rozpočtu, keď sa takto duplicitne vypláca určitá skupina ľudí? Títo dôchodcovia si však neuvedomujú aj iný aspekt celého problému. A síce, že týmto umelo nastavujú ešte vyššiu vekovú hranicu odchodu do dôchodku. Nie je však dôchodca ako dôchodca. Mnohí už teraz nevládzu potiahnuť do tejto hranice, zrobení životom okolnosťami a pod. A práve tí, ktorí zubami nechtami zotrvávajú na svojich miestach a hlavne vysokých postoch takmer do osemdesiatky, im teda nerobia dobrý imidž. Viem, že teraz budete mnohí namietať. Nakoniec aj niektorí analytici hovoria, že vytláčanie dôchodcov z pracovného trhu nevyrieši samotnú nezamestnanosť a tiež, že nemožno človeka diskriminovať z dôvodu veku. Ale treba mať v sebe súdnosť a konečne už skončiť s týmto fenoménom, ktorý si vlečieme v náš neprospech z minulosti.