publikujem

Sledovať ping-pongový tetralóg v relácii O 5 minút 12 bolo zaujímavé. Zástupcovia dvoch koaličných a dvoch opozičných strán. Mnohé témy prišli na pretras. Naši aktéri sa ich chopili humorom aj vážnosťou im typickou. Moderátor niektoré rozbušky eliminoval alebo sa k nim sám pridával. Na pretrase bola aj téma pomoci podnikateľom. Každému? Koľko? Ako rýchlo? A prvé nezhody v štúdiu boli hneď na svete. Vyvstáva však otázka. Nikto pred časom koronakrízy nebol na tom zle? Koľkým malým podnikateľom sa už vtedy nedarilo! Koľko ľudí ostalo bez práce nie vlastnou vinou! Dohnali ich k tomu možno reorganizačné, zdravotné a iné dôvody. Koľko nezamestnaných ostalo bez akéhokoľvek príjmu, pretože nemali buď nárok na príspevky v nezamestnanosti alebo jednoducho sa im nedarí dlhodobo zohnať vhodnú prácu. Kto z vlády sa vtedy zaujímal o celé tieto skupiny ľudí, že možno živoria na hranici osobného alebo existenčného prežitia? Akú pomocnú ruku im podal vtedy štát?  Musel prísť COVID 19, aby sme si zrazu uvedomili, že ekonomika sa musí točiť? A bez láskavej pomoci štátu to nepôjde? Je to naozaj tak a je táto povinnosť štátu jeho povinnosťou? Keď už teraz sa zatiaľ v úvahách selektuje, že zrejme chudobným áno, bohatým nie. Ako to potom je? Treba si však uvedomiť jednu vec. Naša ekonomika je zmiešaná. To znamená, máme povolené trhové hospodárstvo, ale máme ešte aj štátnu sféru. V tomto type ekonomiky si každý volí cestu sám. Tak, ako sa človek rozhodne či uprednostní prácu ako zamestnanec alebo bude podnikať na vlastné tričko. Ako zamestnanec má zas dve voľby. Buď sa zamestná v súkromnej sfére, kde nemá tabuľkový plat. Môže ho mať omnoho vyšší, ale aj nižší podľa situácie. Alebo sa zamestná v štátnej správe, kde ho síce bude  mať x rokov väčšinou rovnaký, ale hlavne istý! Samozrejme s prihliadnutím na minimálnu mzdu.  Náš kamarát –  človek, sa však môže rozhodnúť aj tak, že začne podnikať. A to sám alebo s ďalšími spoločníkmi. Opäť má možnosť regulácie svojho zisku, tým pádom aj svojej určitej nezávislosti. A tu prichádza rozhodujúci moment. Je to predsa jeho vlastné rozhodnutie, nikto ho do toho nenútil. A preto by si mal uvedomiť aj znášať riziko s tým spojené. (Ak to teda nie je tak, že určité druhy firiem vyžadujú od svojich zamestnancov prácu na živnosť, čo je tiež diskutabilné). Často vidina veľkých peňazí, spojená na začiatku s podnikaním, nemusí dopadnúť najlepšie a to ani korona nemusí prísť. Nikto by za takýchto okolností podnikateľom neofukoval ranky. Povedzme si na rovinu. V krajine bolo a je mnoho ľudí na tom omnoho horšie, ako sú dnes páni podnikatelia, umelci apd. Často sa o nich nevie. Za niektorých dokonca bojujú média, aby sa zviditeľnila kopa problémov a aspoň takto im úradníci či iní, podali pomocnú ruku. Pýtam sa teda ešte raz. Každému? Koľko? Ako rýchlo? Alebo či vôbec?