publikujem

Bratislava – mesto duchov aj rarita zároveň

V pohnutých časoch koronavírusu je úplne samozrejmé chrániť seba, blízkych a v neposlednom rade aj všetkých naokolo. Napriek mnohým opatreniam vlády, ktoré už zrejme pre niektorých zachádzajú do extrémov, je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo ju k tomu dohnalo. Je úplne bezpredmetné riešiť, kto bol ako a či je pripravený alebo čo by mohla nová vláda urobiť lepšie. Každý z nás je skladačkou v tomto nechcenom kaleidoskope, v ktorom sa ocitol. Preto práve my, občania sme nositeľmi tejto zmeny. Ale aj nositeľmi toho, ako sa veci mohli či môžu ďalej vyvíjať. Preto v tejto chvíli je až komické poukazovať na to, ako sú raritne vyľudnené niektoré ulice nášho hlavného mesta. Čo by malo byť pre jeho obyvateľov samozrejmosťou od samého začiatku rôznych opatrení, má byť teraz pre nás ostatných snáď príkladom, ako sa chovajú? Otázne je však či túto vyľudnenosť spôsobilo skutočné zotrvanie v ich príbytkoch alebo opakované sa potulovanie po iných miestach krajiny. Kde sa títo ľudkovia,  tak radi zahrabávajú, aby vypadli z ich veľkej metropoly. Akoby nevedeli alebo úplne ignorovali, že práve v tejto lokalite je epicentrum pliagy. Napriek tomu, si kľudne vybiehajú do hôr, historických miest, aquaparkov či na svoje chalupy. Svojím arogantným správaním okupujú obchody iných mestečiek a ešte sa rozčuľujú, ako je všetko vypredané. Všetci sa máme právo rozčuľovať nad situáciou, ktorá vznikla aj nad existenčnými obmedzeniami, de facto sme na rovnakej lodi. Ale tiež nad vami, milí naši spoluobčania, ktorí ste si istý druh karantény zamenili za vypĺňanie voľného času po verejných miestach a robíte si tak relax nevhodným, veľmi svojským spôsobom. Namiesto toho, aby ste zostali doma a nepobehovali ako bezprizorní. Iba preto, že máte neplánované voľno. Tento apel patrí aj všetkým tým, ktorí tiež neobsedia a potulujú sa len tak v davoch. A maximálne patrí tým, ktorí si napriek celoplošnému zákazu dovolia nechať otvorené svoje krčmičky, pajzlíky či iné zariadenia. Biznis nech teraz ide bokom. Možno nákaza sama o sebe nie je ani takou hrozbou, akou hrozbou je nedisciplinovanosť občanov. Následne umelo vyvolaná panika a v konečnom dôsledku opatrenia, ktoré zrejme za takéhoto stavu budú len gradovať. Uvedomme si, v akom vážnom ohrození musia pracovať zdravotníci, predavači, vodiči apd. A nám sa zdá veľa, zotrvať sedieť doma na zadkoch? Je absolútne nepodstatné, či niečo vyhlási Pellegrini alebo Matovič. Každý normálny politik by sa  k tomuto asi postavil rovnakým spôsobom. Dosť, čo musíme čeliť vírusovej hrozbe prichádzajúcej zvonka. Nekomplikujme si veci vo svojom vlastnom štáte.